Kde tu sa na Kysuciach mihne známa tvár, osobnosť a človek so skutočným odkazom. Nedávno sme mali možnosť zaregistrovať veľkú hokejovú legendu, ktorá zavítala do Čadce. Ide o hráča, ktorému dali prezývku „Žiletka!“ (Foto: Archív KHÚ a TOUR)Keď Jozef Golonka brúsil korčule po európskych ľadových plochách, nebolo takého hráča, ktorý by ho dobehol. Ako sám hovorieva: „Sila je dobrá, ale rýchlosť, tá ti zamotá poriadne hlavu.“
Stráviť s človekom, ktorý rozhodoval veľké hokejové zápasy päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia bola veľká česť. Ponúkame rozhovor, ktorý poskytol pre kysuckých hokejbalistov.
Ďakujeme, že ste prijal pozvanie na Kysuce. Pán Golonka, ste známa hokejová legenda, no ako poznáte hokejbal?
Ako poznám hokejbal? (úsmev) Všetky tie esá hokeja, ktoré začínali v našej dobe na Slovensku s ľadovým hokejom, začínali na ulici s Hokejbalom! V čase našej éry mal Slovan Bratislava také mená na zozname ako Zábojník, Balla, Stano, Štetina, Babiš, Tajcnár, Golonka... My sme všetci vyrástli prakticky na hokejbale.. Spomínam si na to ako dnes, keď sme mali v Ružinove takú tichú ulicu, kde sme začínali..
S hokejbalom...
No samozrejme. My sme mali veľké turnaje na ulici v Ružinove proti Tehelnému poľu, Tehelné pole proti Trnávke a podobne... Mali sme urobené bránky, poopravované hokejky a hralo sa. Boli to obrovské turnaje. Hokejbal veľmi dobre poznám. Veď je to šport, ktorý keď sa spopularizoval hokej, sme preniesli jeho prvkydo ľadového hokeja...
Ako si na svoje hokejové začiatky spomínate?
Mali sme dobrého trénera, dostali sme od ROH „brusle“ a začali.. Bol to prvý hokejový klub na Slovensku. V tej dobe to bolo veľmi populárne a známe. V čase, keď sme mohli, sme hrávali hokejbal aj v tréningovom procese. Zima začala byť okolo októbra, kedy sa začal robiť prvý ľad a dovtedy sme hrávali s loptičkou.. Škoda, že sa to neskôr na chvíľu dostalo do úzadia, ale v poslednej dobe sa opäť objavujú tieto podujatia a prezentujú váš šport vo veľkom štýle..
Ktorých poznáte?
Hráči ako Jozef Stumpel, bývalý hráč NHL ale aj niekoľko súčasných si v lete zoberú tenisky a hrajú. Som veľmi rád, že aj tu v Čadci túto tradíciu obnovili a udržiavajú, pretože hokejbal má svojich fanúšikov, atmosféru a dá sa povedať, že aj o finančne nenáročný šport pre človeka v každom veku. Je to určite dobrá vec pre deti, ktoré s tým chcú začať a rodičia nemajú na kompletnú hokejovú výstroj.. Treba využiť aj rastúci záujem o tento šport medzi mládežou.
Akú úlohu má podľa vás hokejbal v našich končinách?
V týchto malých mestách a obciach má rozvoj hokejbalu svoje nenahraditeľné miesto. Veď z hokejbalu sa dá veľmi ľahko prejsť na hokej a naopak. Tieto športy sa nevylučujú, naopak, vhodne dopĺňajú. Je dobré, že sa kysuckí organizátori venujú organizovaniu takýchto podujatí.
Spomenuli ste mládež. Čadca začala hrávať hokejbalovú extraligu. Využili sme dobrý ročník aj kvôli tomu, aby sa naši chlapci z kysuckej juniorskej súťaže mohli konfrontovať s najlepšími na Slovensku. Čo by ste odporučil mladým hráčom na ceste za lepšou hrou..
Podľa mňa veľa odporúčaní netreba. Mladých ľudí poznám ako veľmi súťaživé a živé bytosti. Nech víťazia v duchu fair-play a nie za každú cenu. Je to veľmi náročný šport na fyzickú pripravenosť, individuálnu techniku aj na rozmýšľanie. Odporúčal by som im, aby trénovali pravidelne, lebo každý šport si vyžaduje tréning. Nech im pomôžu a výjdu v ústrety aj rodičia, školy a známi.
V Čadci máme niekoľko zaujímavých podujatí. Jedným z nich je aj Memoriál Stanka Jurgu...
Pokladám za veľkú vec a poctu, vidieť tento pohár medzi prvými a uviesť do súťaže aspoň takýmto spôsobom. Myslím si, že je to veľká vec, keď organizujete turnaj pre toľko účastníkov a memoriál ako spomienku na veľkého hráča. Skláňam sa pred usporiadateľmi. Robíte tu dobré meno športu, ktorý mi pomohol k hokeju. Budem rád, ak sa to bude konať pravidelne. Treba do toho začleniť a pozvať aj okolité dediny, veď výhodou hokejbalu je, že začať hrávať s loptičkou môžete všade.
KYSUCKÁ HOKEJBALOVÁ ÚNIA
FOTO: Archív KHÚ a TOUR
