Od štvrtku začína v Pardubiciach klubová akcia roka! Trojdňový maratón hokejbalových stretnutí nalepších organizácií sveta bude mať aj kysuckú účasť. Pavol Slovák, ako nový hráč extraligového klubu LG AZhokej Bratislava, vycestuje so svojimi novými spoluhráčmi zabojovať o medailu.

Po reprezentačnom predstavení v Toronte zažije úroveň a atmosféru aj na majstrovstvách najkvalitnejších hokejbalových klubov sveta. Okrem iných sa v priamej konfrontácií stretne s mužstvami ako sú Luxembursko či Švajčiarska Belpa. Nielen o tom nám povedal v rozhovore...

Povedz nám niečo o svojom najnovšom pôsobisku?

V novej sezóne 2013/2014 budem hrávať za klub LG AzHokej Bratislava.

To je jeden z najúspešnejších klubov slovenskej histórie. Ako si sa tam ocitol?

LG AZhokej sa pred tým volal Doprastav. Je to sedem násobný majster Slovenskej republiky, minulý rok bol opäť vo finále extraligy. Tento klub funguje od roku 1982, teda odkedy sa hokejbal začal organizovať. V roku 2000 bol európskym majstrom. Mňa už veľmi dávno „lanáril“ Jaro Šálka, keď pôsobil ako tréner pri Slovenskej reprezentácií. Trénoval ma v rokoch 2007 a 2009, kde ma dobre spoznal. K úplnému rozhodnutiu som dospel najmä vďaka Marekovi Kanichovi. Klubový kapitán mi prehovoril do duše počas majstrovstiev sveta v Toronte. Po našom rozhovore som neváhal už ani sekundu.

Vaša spolupráca začala veľmi zdarne. Víťazstvom na turnaji..

Presne tak! Turnaj v Gajaroch nám vyšiel. Jaro tam skúšal veľa nových hráčov a samozrejme aj mňa. Musel som sa ukázať v tom najlepšom svetle, keďže mi išlo aj o nomináciu na Svetový pohár, ktorý bude v Pardubiciach už tento týždeň. Finále sme hrali s Nitrou a vyhrali ho 2:0! Som veľmi rád aj preto, že som dal ten druhý gól a vlastne poistil víťazstvo.

Prečo sme ťa nevídali v Žilinskom drese? Tvoje kvality jej určite chýbali...

Uplynulú sezónu som odohral iba osem zápasov. Po novom roku ani jeden. Nedá sa povedať, že vtedy som mal nejaké kvality. Necítil som sa najlepšie. Skôr som bol priemerný hráč. Dá sa povedať, že som skoro zanevrel na hokejbal. Bolo to najmä kvôli dochádzke v práci. Vychádzal mi jeden voľný víkend za sedem týždňov(!) Navyše som niečo pribral po zranení, čo mi bránilo sa dostať do hernej pohody. Bol som dosť frustrovaný sám zo seba. Ako hráč som sa veľmi trápil. Bolo mi to ľúto aj kvôli Žiline. Niektorým ľuďom tam vďačím za všetko čo dnes viem a čo si odnášam aj do Bratislavy.

Z úvodnej letargie ma prebrala nominácia na majstrovstvá sveta do Toronta. Napriek môjmu trápeniu boli na mňa zvedaví. To mi dodalo viac energie do tréningu a hokejbalu. Napokon to vyšlo a ja som vycestoval. Na šampionáte som zistil, že na to ešte mám a môžem v hokejbale pokračovať. Dá sa povedať, že LG je moje „znovuzrodenie“! Je to veľká výzva a začiatok nového Pavla Slováka. Dnes mám chuť na sebe pracovať a teším sa na každý jeden zápas! Upravil sa mi aj harmonogram v práci, takže sa môžem plne venovať hokejbalu.

Opíš nám hokejbalové majstrovstvá sveta v Toronte..

Boli to Majstrovstvá sveta organizácie WBHF, ktorá vznikla tento rok. Aké boli dôvody pre jej vznik vedia ľudia v Kanade. My sme hráči a chceme hrať, takže do politiky veľmi nevidíme a popravde ani nechceme vidieť. Niečo podobné sa deje aj v In-line hokeji, kde sú tiež dve federácie. Na majstrovstvách sveta v Toronte bolo osem tímov. Všetky svetové veľmoci okrem Českej republiky postavili svoj výber. Boli to Majstrovstvá na vysokej úrovni. Hralo sa v slávnej Maple leafs Garden. Škoda, že sa nám nepodarilo priniesť medailu. Vypadli sme vo štvrťfinále s neskoršími víťazmi z Kanady. Ich výber bol neskutočne dobrý!

Ako vnímaš vznik novej hokejbalovej federácie?

Vo finále to môže pomôcť k popularite a masovosti svetového hokejbalu, hoci táto situácia sa musí ešte nejakým spôsobom „utriasť“. Beriem to tak, že namiesto jedného výberu môžeme postaviť dva čo dáva viacerým hráčom nádej obliecť národný dres. Ako hovorím, ešte je to zamotané, no časom sa to hádam dá do poriadku.

Čo ti šampionát dal?

Veľa nových skúseností na ihrisku aj mimo neho. Toronto je veľmi pekné mesto s hokejovou históriou. Vidieť Hall of fame (hokejová sieň slávy), hrať v nádhernej hale Maple leafs garden, vidieť Niagarské vodopády sú zážitky na celý život. Ku tomu všetkému mi chýbala už len medaila, ale čo nie je môže byť.

Vráťme sa domov. Kysucké Nové Mesto je najúspešnejší klub histórie najstaršieho hokejbalového turnaja na Kysuciach.. Uvedomujete si to vôbec?

Ja si to uvedomujem určite, keďže som pri všetkých úspechoch osobne bol.

Máš 25 rokov, ale turnaj O pohár primátora mesta Čadca sa hral už pred štrnástimi rokmi, keď si hokejbal ešte nehrával a zrazu držíš putovný pohár štvrtý krát. V čom to bude?

Vždy sa snažím dať do kopy super partiu, ktorá sa navzájom rešpektuje a podporuje. Chcem cítiť, že tí hráči za mnou stoja. Na tomto turnaji predvádzame už niekoľko rokov asi ten najkrajší hokejbal. Veru, dlho sa čakalo na také mužstvo. A čo je najdôležitejšie, tak to mužstvo malo vždy veľké srdce.

Na poslednom turnaji ste mali mladý výber, napriek tomu ustál ťažké skúšky.

Mladý, ale veľmi skúsený. Chalani hrávajú minimálne tri sezóny extraligu za Žilinu.. To im dalo veľa a na ich hre sa aj ukázala istá zrelosť. Stačilo ich sem tam usmerniť a išlo to samo. Hrali naozaj dobre a klobúk dole, že zvládli také zápasy, aké zvládli. Často dávali aj góly, takže to nebolo len o jednom hráčovi, ale zabrali sme ako jeden tím.

Ešte nám povedz s akým cieľom vstupuje LG AZhokej Bratislava do novej sezóny?

Cieľ je jasný, vyhrať ligu. V LG iné priority ani nie sú. Sústreďovali sme sa na prvé dve kolá, ktoré nám vyšli a už sa tešíme na Svetový pohár. To je momentálne tá najvyššia priorita, priniesť z Pardubíc medailu. Je to veľký a náročný trojdňový turnaj, kde budú hrať najlepšie kluby sveta. Na taký turnaj sa nechodieva každý rok.

Ďakujem za rozhovor a želám úspešnú sezónu!

Ďakujem. Vážim si to a teším sa na naše hokejbalové stretnutia.

 

Rozprával sa Tomáš Urbaník a fotila (O pohár primátora mesta Čadca 2013) Petra Maxianová.